Povaha:

Elegantný a vyrovnaný. Ťažko by sa vám podarilo Luciena nejak naštvať, za to môžu skúsenosti s jeho vlastnou rodinou z ktorej má najradšej strýca a sestry. I keď zo strany strýca to bol skôr vždy boj o prežitie, spomína na to všetko rád a s istou dávkou hrdosti. S tým že sa rokmi naučil používať svoje schopnosti do vycibrenej dokonalosti i za pôsobenia tichého kameňa, má po pravde strach použiť ich bez tichého kameňa, ktorý ich napriek jeho zvykom stále značne oslabuje. Je tomu tak preto že sa bojí že by i o svojimi schopnosťami dokázal ublížiť niekomu komu by nechcel. Môže za to aj spomienka na to keď jeho strýc trestal služobnú za krádež v prípade jeho strýca mala sa obísť bez ruky, v ten deň so strýcom riešili práve pôsobenie tichého kameňa, jeho strýc si všimol ako sa díval na služobnú červenej krvi, dal mu dole prsteň s tichým kameňom no mladý Lucien po tak dlhej dobe bez tichého kameňa roztrhal služobnú a mohli jej zvyšky upratovať iné služobné v sídle. Bol to traumatizujúci moment no bola to i slabosť ktorú si nesmel dovoliť a že sa zlepšil. No i tak má v tichom kameni akúsi záruku. Vyrástol v sebavedomého muža, nikdy by ste ho nenašli zhrbeného, chodí s istou eleganciou i keď jeho vlasy nie vždy majú k elegancií blízko, úsmev u neho neni častý zjav, tvári s skôr veľmi neutrálne. Často si drží všetkých od tela a skôr sa venuje druhým len z hľadiska istých formalít a povinností.

Svoj voľný čas trávi najradšej v knihovni alebo prechádzkami v prírode, miluje akékoľvek počasie, vždy sa v tom snaží nájsť niečo pekné. Ak by ste ho nenašli na prechádzke či v knihovni, tréningové centrum by bolo ďalším dobrým typom. Ak môže rád tam vypomáha pri výcviku novicov. Dokáže z oblohy čítať ako z mapy, miluje vôňu morského vzduchu a ak by ste ho preto chceli nazvať romantikom hádam by vám venoval i maličký úsmev. Lebo ak to znamená byť romantikom, dal by vám za pravdu. Je ale i skvelý taktik a jeho oči, má neskutočný zmysel pre detail. Ak ho chcete zaujať určite by to muselo byť niečo zaujímavé, špeciálne. No verte že on sa dokáže obetovať za druhých, je láskavý i keď by si to nepriznal a starostlivý.

Napriek tomu že by to do neho nikto nepovedal ak by odhliadli od jeho postavenia v boji tela na telo sa vyrovná i špičkovej stráži z radov Arvenov  s ktorými dlho trénoval. Na tele ale nemá jedinú jazvu, necháva si ich liečiť aby neboli žiadne stopy po tom kedy prišlo k zlyhaniu v jeho osobnej ochrane.  Neverí našeptávačom a spevákom či už v osobnom živote alebo ako kráľovská osobná stráž.

​

Minulost:

Meno ktoré viac rozprúdi krv v žilách u fronty než u dvora, kde je len súčasťou nižšej šľachty, no to nič na hrdosti jeho rodiny neuberá, no viac aby sme rozprávali o jeho minulosti. Lucien sa narodil ako tretie dieťa z piatich. Jeho dvaja starší bratia a posledné dve boli dvojičky, jeho mladšej sestry, ktoré sa teda vôbec nepodobajú. Lucien ako tretí syn sa stal pýchou svojho otca, no len tou slovnou. Kým jeho otec mal oči len pre dvoch starších bratov, on našiel mužské pochopenie len zo strany svojho strýca, ktorý už kedysi stratil syna na fronte, starý Titanos ktorý na rozdiel od svojho brata a otca Luciena nebol hlavou rodiny no bol jedným z radcov kráľa. Mal mnohé kvality ktorým Luciena učil, nehovoriac o tom že vždy rázne dbal na jeho zlepšovanie schopností. Lucien žil šťastne so svojimi bratmi, no ako bolo spomenuté, nikdy nemal otec oči pre neho, dbal o neho ale prehliadal akýkoľvek talent. Kým jeho matka z rodu Jacos naopak ho ako najmenšieho zo všetkých najviac milovala no to po čom najviac túžila bola dcéra. Lucien jej to videl na očiach, keď mal 8 rokov na svet prišli dvojičky, jeho malé sestry, no ich príchod na svet si vzal veľkú cenu, cenu života ich matky. Skonos dokázal zachrániť obe dcéry ale pre matku bolo už neskoro, kým sa tak dve deti dostali do nemilosti svojích bratov a otca, bol tam pravé Lucien, ktorý svoje srdce nikdy nedokázal uzavrieť. A dával na svoje malé sestry vždy pozor, i do dnes na ne nedá doplatiť.

V svojích 4 rokoch opustil svoju domovinu a rodné sídlo rodiny a šiel za strýcom do Archeonu. Rodina čo ho tam čakala bola iná než ta ktorú poznal. Kým jeho otec bol striktný a zaujímal sa o dobro hlavne rodu, jeho strýc pozeral na politiku Norty inak. Naučil ho čo sa ako patrí a vychoval z neho tichého a veľmi bystrého muža so zmyslom pre detail. No čo bolo iné, jeho strýc mu už od mladého veku dával ako ozdoby na telo maličké kúsky i štiepené kusky takmer neviditeľné tichého kameňa aby ich nosil denne. Mladý Lucien trpel, niekedy nedokázal vstať z postele, nedokázal jesť dni. No jeho strýc na tom trval. Nemohol ich dať dole a vždy keď si zvykol tak mu pritažil. Musel mu tak recitovať hrať s ním šachové partie, dokonca trénovať schopnosti ako aj boj zblízka a to ho i dokázal fyzicky trestať. Slabosť neni nič čo by podporoval. Slabosť sa prehliada len ak by bol on prvorodeným a vtedy ju musíš prekročiť strachom ktorý vytvoríš... Slová jeho strýca. „No, najväčšia sila je tá mysle.“ Dodal často jeho strýc a časom, skutočne tie slová o to viac chápal. Kým jeho najstarší brat sa oženil a ten druhý začal vo voľnom čase preháňať sukne, práve Lucien sa snažil dostať do priazne u dvora. Kde sa i ujal. I keď nie presne tak ako si to predstavoval, v pozícií radcu ale stal sa osobnou stážou kráľovskej rodiny.

Svoje povinnosti berie vážne, až smrteľne vážne. Či nemal osobný život, mal pár románikov no tie skončili práve preto že kládol svoje povinnosti pred osobné potešenie.

​

Zajímavosti:

• Vždy na sebe nosí tichý kameň v podobe niekoľkých malých šperkov, ktorý znesie vďaka ročným skúsenostiam.

• Je hrdý na svoj rod a svoje rodové farby obľubuje.

• Miluje umenie v akejkoľvek podobe.

• Vie hrať na husle a klavír no nehráva naň, jeho darom je krásny hlas ako by sa pre spev narodil no nikdy by ste z neho nedostali viac ako hmkanie.

• Má vysoký prah bolesti.