Povaha:

Isabelle je veľmi opatrná osoba. Neverí takmer nikomu a už vôbec nie strieborným. S tmi nemá práve najlepšie skúsenosti. Jediný človek, ktorému ako tak dôveruje, jej najlepší priateľ, čo ju zachránil od možnej smrti alebo vezením u strieborných. Milovala aj svoju rodinu a pred tým mala aj radostný život, ale po ich smrti sa úpolne izolovala od všetkých pocitov. Ani jej najbližšiemu ptiateľovi nepreukazuje veľkú dávku náklonnosti. Rozdiel je však to, čo cíti. A voči nemu cíti len to dobré a vie, že on si to veľmi dobre uvedomuje. To sa jej na ňom páči. Dokáže vycítiť jej pocity bez toho, aby to dala nejakým spôsobom najavo. Snaží sa aby sa mu plne otvorila ale zatiaľ sa mu to veľmi nedarí. Pozostatky žiaľu a nenahraditeľnej straty sú pre ňu ešte stále čerstvé. Urobila by však všetko pre to, aby smrť jej rodiny pomstila. Nerobilo by jej problém ani skončiť život nejakých strieborných. Bože...aj cez červenú krv by išla ak by to pomohlo k dosiahnutiu jej cieľa. Nerobilo by jej problém klamať, pretvarovať sa, či aj nechať sa mučiť ak by to zaručilo jej pomstu. Jej blízky priateľ, ktorý vie rozpoznať Isabelline pohnútky sa však snaží byť pri nej čo najčastejšie aby sa nedostala predčasne k svojej rodine aj ona. Keď však nie je na blízku, Isabelle začnú pohlcovať mračná hnevu a žiaľu. Nikdy však človeka ešte nezabila. Mala ale na mále, keď sa jej takmer podarilo ukončiť život osamoteného stroeborného v lese. Na jej nešťastie sa takmer ihneď sám uzdravil. Ak sa dostaneme cez chladnú a krvilačnú škrupinu, objavíme v Isabellinim vnútri aj spiacu láskavosť a nehu. Len musí niekto zbúrať tie ľadové opony, ktoré si postupne vybudovala.

​

Minulost:

Narodila sa v hlavnom meste do celkom bohatej rodiny. Teda..., na červených boli celkom bohatý. Na svet prišla ako tretia dcéra, z čoho rodičia neboli veľmi nadšený. Na zachovanie postavenia proste potrebovali muža, a to sa im aj 3 roky po Isabellinom narodení podarilo. Nanešťastie s životom prichádza aj smrť, a tak matka zomrela pri pôrode ich jedinej nádeje. Samozrejme aby toho nebolo málo, tak Jerremy, jej brat, o rok zomiera na ničivé následky osýpok. Zostali teda 3 dcéry so zúfalým otcom, ktorý postupne míňal ich úspory za alkohol, ktorým zapíjal svoj žiaľ. O ďaľšie 4 roky žije rodina zo suchého chleba a z dobroty spoluobčanov. Tí však tiež neboli vzdy priateľskí. Po tom ako rodina stratila takmer všetok majetok mala Isabelle 8 rokov a jej sestry Jessica a Angel 15 a 16 rokov. Tie sa aj posledné 4 roky starali o to aby si zachovali aspoň nejaké peniaze a aby mali čo jesť. Taktiež sa snažili niekoľko krát dohovárať otcovi ale zakaždým bez zjavného výsledku. Počas náročných rokov sa sestry naučili okrádať ľudí na ulici taktikou pokus omyl. Často boli potrestané za,svoke činy ale väčšinou len rozzúrenými predavačmi, ktorí ich dokázali chytiť. Časom sa však všetky tri naučili takmer perfektne okrádať nič netušiacich ľudí. Akonáhle najstaršia sestra dosiahla 18 rokov, namierila si to do najbližšieho nevestinca. Napriek krádežiam sa stav rodiny nezlepšil. Práve naopak. Strety s mestskou strážou im taktiež veľmi k situácii nepomohli. Angel sa preto rozhodla, že kradnutie nie je najlepší spôsob ako zarábať peniaze, preto keď dopriavavala mužom za mizerné peniaze, poslielala Jessicu a Issabelle loviť do lesa. Za ušetrené peniaze kúpili luk a niekoľko šípov. Sestry spolu chodili do lesa a učili sa loviť divú zvet. Nebolo to nikdy jednoduché ale po mesiacoch neúspechu sa im konečne začalo dariť. Konečne mohli jesť niečo iné ako zoschlý chlieb. Z kožušín mali nové oblečenie, z predávania na trhu aj nejaké poniaze, vtedy boli všetky šťastné. A otec? Nokdy nevychádzal z domu. Nikdy nejedol, aj tak nemal čo. Prehovoril len občas a aj to boli len nezmysly. V podstate sestry totálne ignoroval ale tie ho mali aj tak rady a nedokázali si predstaviť život bez neho. Cez tú chvíľu, keď sa im podarilo aspoň trochu zarobiť sa zdalo, že sa ozcov psychický stav zlepšuje. Nemohli si priať viac. Ale ako každý vie, svet nebýva dlho krásnym miestom. Hlavne keď ste chudobní červení obvinený z pytliačenia a váš otec musí ísť narukovať. Práve tieto novinky sa rodina dozvedela, keď do ich domu vtrhli kráľovskí vojaci. Vtedy mala Isabelle 15 rokov. Vojaci chceli odviesť otca na vojnu ale keď videli jeho stav okamžite sa obrátili k Angel. Tá vtedy stratila všetkú nádej, ktorú dovtedy mala. Aj keby jej ešte nejaká zostala, určite by sa rozplynula po nasledujúcom oznámení. Vzhľadom na to, že nepovolene lovili v lesoch mali zaplatiť pokutu. Vojaci však neboli slepí a vodeli, že sú takmer totálne švorc, a tak ako splátku navrhli odvedenie aj druhej sestry. Jessica a Angel sa prebehli cez pocit strachu a beznádeje, k totálnej nenávisti voči kráľovstu. Uchmatla nôž zo stola a zabodla ho jednému z vojakov do ruky. Netrvalo dlho a začala sa až veľmi krátka bitka. Hneď po prvom útoku sa aj Jessica zapojila do menšej vzbury a dokonca aj otec vstal z jeho bežného miesta na zemi. Issabelle chcela tiež zakročižť ale pred tým ako stihla niečo spraviť, zacítila sestrin pohľad, ktorý jej jasne naznačoval, že má utiecť. Nechcela opustiť rodinu ale vedela, že nemala na výber. Otočila sa k dverám ale tam už čakal vojak. Schmatla rýchlo zo stola luk a šípi a nejakým zázrakom sa jej podarilo prekĺznuť popri vojakovi. Ako sa oňho obtrela, inštinktívne mu stiahla náramok s nejakým kameňom, o ktorom sa neskôr dozvedela, že je veľmi účinný proti strieborným. Z domu utekala hneď do lesa. Bežala niekoľko kilometrov, dokým si nebola istá, že ju nikto nebude hľadať. Zabývala sa v lese a po niekoľkých dňoch sa odvážila vrátiť k chatrči, ktorú nazývala domov. Našla tam len litre preliatej krvi. Červenej krvi. Bolo jej tak veľa, že si je doteraz istá, že to bol posledný deň jej zvyšnej rodiny. So slzami sa rozbehla naspäť do lesa a zaprisahala sa, že sa za to jedného dňa pomstí. Pomstí sa im všetkým. Po istom čase osamote oddialila svoju trúchliacu myseľ a začala sa sústrediť na prežitie a na pomstu. Nie je čas na žiaľ. Nasledujúce 2 roky žila sama v lese. Ani to nebolo veľmi odlišné od žitia v chudobnej štvrti. Z času na čas sa zastavila v meste po nové oblečenie a zbrane výmenou za kužišiny atd. Nikdy si však nedovolila zostať dlho, a tak sa vždy vrátila do lesa. Niekoľko dní po dovŕšení 17 rokov, objavila skupinku červených bojovníkov, ktorých identifikovala ako odboj. Pár dní ich sledovala až kým ju jedného dňa zo zadu neprekvapil neznámi muž, ktorý k nim patril. Po zistení, že žije sama v lese ju prizval k táboráku. Prešlo niekoľko dlhých mesiacov ale Issabelle sa v 18 stala plnohodnotnou členkou odboja. Teraz sa môže plne sústrediť na svoj plán pomsty.

​

Zajímavosti:

• Sestry ju volali Bella, všetci v odboji ju však prezývajú Izz.

• Jazvu na ľavom líci získala pri úteku pred rozzúrenou svorkou vlkov, keď sa pri úteku potkla a jeden vlk ju dohnal. Takmer nevyviazla živá.