Povaha:

Alex bol od mala veľmi pozorný a všímal si veci, ktoré by ostatným jednoducho ušli alebo by ich pokladali za prinajmenšom nezaujímavé. Nikto ho preto poriadne nikdy nechápal. Nechápali ako sa mu môžu zdať aj tie najmenšie maličkosti fascinujúce a neskutočne dôležité. Výnimkou bola však jeho rodina, ktorá videla radosť v jeho očiach vždy, keď objavil niečo nové. Aj vďaka nej je z neho dnes milý a vrúcny človek. Nikoho nikdy neodsúdil na základe prvého dojmu a taktiež mu hneď neuveril lebo vie, že ľudia sa dokážu veľmi ľahko pretvarovať aj pred ich najbližšími. Sám s tým má predsa skúsenosti keď sa musí ako najstarší syn správať ako povýšenecký idiot, ktorého nezaujíma nič iné ako výhra vo vojne a ponižovanie červených. Proti červeným nemá tak isto ako proti strieborným nič, dokým sa mu nezačnú nejako príliš starať do života prípadne ho aj nejako ohrozovať. Nie je práve ten typ človeka čo sa bezhlavo vtrhne do boja a nezaujímajú ho očividné následky. Bojom sa radšej vyhýba ale keď už sa do niečoho zapletie, ide na to rafinovane. Nesnaží sa vyhrať silou ale inteligenciou, plánovaním a jeho každým rokom sa zlepšujúcou všímavosťou. Eraz však niečo k rodine. Rodičov veľmi nemusí hlavne kvôli zotročovaniu červených. Čo im akože spravili? Zo súrodencov má najradšej jeho len o rok mladšiu sestru, s ktorou si výborne rozumie a bol by pre ňu ochotný porušiť všetky jeho zásady a bezhlavo sa vrhnúť do boja.

​

Minulost:

Narodil sa do vznešenej rodiny tlmičov – Arvenov. Je prvorodeným synom, takže mu už od malička bola poskytnutá prísna výchova spôsobov dvora, tréning ovládania schopnosti a taktiež aj nejaké tie bojové zručnosti. Nakoľko mal veľa povinností bol si schopný nájsť voľný čas ktorý trávil pozorovaním deja okolo neho. Sledoval červených sluhov ponáhľať sa po chodbách robustného sídla, načúval spevavým hlasom rôznych vtáčikov, zachycoval vône kvetov z kríku, pod ktorým sedával, vôňu čerstvého chleba chladnúceho na blízkom parapete a mnoho ďalších zvukov vôní, obrazcov.... V konečnom dôsledku nie je ale dôležité, že toto všetko robil. Dôležité je, že to vnímal a teda išlo mu to naozaj vynikajúco. Pomohlo mu to aj v rozvíjaní jeho schopností. V pätnástich sa dostal na úroveň jeho rodičom. O ďalší rok by ich naučil viac ako oni jeho za celý život. Vždy, keď sa ocitol v spoločnosti iného strieborného mimo formálnych udalostí, tak ho požiadal o spoločný tréning. Samozrejme len ak sa mu pozdával a vedel, že z toho nebudú nijaké nepríjemné následky. Mimo zbystrovania jeho zmyslov trávil dlhé prebdené noci s jeho sestrou, kedy sa rozprávali a rozprávali. Už počas pár rokov jeho začínajúceho života si tvoril obraz o svete ako takom. Zamýšľal sa nad postavením ľudí v spoločnosti, nad vojnou a nad mnohým ďalším. Je si plne vedomí toho, že jeho rod patrí k vyššej šľachte len z jedného jasného dôvodu a to je ten, že ostatný sa ich prosto boja. Boja sa ich schopností a boja sa, čo by pre nich znamenalo, keby sa jedného dňa proti nim obrátili. Našťastie pre ostatných strieborných sa Alex nemá momentálne dať verejne popraviť. Proti kráľovskej rodine sa neodváži postaviť. Ešte nie je ten správny čas.

​

Zajímavosti:

• Za každých podmienok sa dokáže nepozorovane vyplížiť zo sídla na nočnú prechádzku. Vždy však so sebou nosí dýku, ktorú mu venovala jeho sestra kvôli obavám aby ho niečo v noci nezaskočilo a nezabilo.